Zatepľovanie: Mýty a pravda

• 06.04.2014

Zatepľovanie: Mýty a pravda

Alebo: Prečo realite perfektne zaizolovanej fasády nedokážu čeliť rozprávky o plesniach a ani iné klamlivé historky. A čo môžete urobiť pre to, aby sa vaše sny o úspore energie stali skutočnosťou. S inovatívnymi kontaktnými tepelnoizolačnými systémami Baumit je totiž správna izolácia veľmi jednoduchá. 

Úspora energie je v kurze. V celej Európe. Všade, kde je to len možné. Pretože pre dosiahnutie efektívnej úspory nestačí len zapájať menej elektrických spotrebičov alebo výraznejšie znižovať kúrenie. Podstatnú časť celkovo spotrebovanej energie možno ušetriť už pomocou vhodných „ hardverových “ opatrení. A to práve v domovom fonde, teda v celkovom počte stavieb v jednej krajine. Podľa štúdie Technickej univerzity v Mníchove by objem ušetrenej energie v Nemecku v hodnote 700 terawatthodín bol približne päťnásobne väčší ako ročný výkon všetkých nemeckých atómových elektrární spolu.

Mýty verzus fakty
Preto v skutočnosti existuje len jedno riešenie: inštalácia kontaktných tepelnoizolačných systémov s medzinárodným označením External Thermal Insulation Composite Systems (ETICS). A to pri starých budovách i novostavbách. A tieto systémy sa točia prevažne okolo jedného materiálu: styropor (polystyrén). Pretože v súčasnosti neexistuje nič lepšie a rozumnejšie. 
Okrem toho sú na špeciálne použitie, napríklad ak sú pre výškové budovy predpísané určité materiály, k dispozícii aj izolácie, ktoré sa skladajú z iných materiálov, napríklad z minerálnej vlny.

Polystyrén / styropor sú biologicky neškodné a neobmedzene povolené aj na obaly potravín. Styropor je jediný plast, ktorý je vhodný dokonca aj na skladovanie surového mäsa alebo rýb.

Perla medzi plastmi
Izolačný materiál styropor (polystyrén) je objavom a chránenou značkou legendárneho nemeckého chemického podniku BASF (Badische Anilin-und Sodafabrik - Bádenská továreň na výrobu anilínu a sódy), v súčasnosti najväčšieho chemického koncernu na svete. Technicky vzaté: ide o tvrdý penový materiál s prevažne uzavretou bunkovou štruktúrou (steny medzi bunkami sú tesné, takže nie je možná absorpcia kvapalín), ktorý sa vyrába tepelnou úpravou expandovaného polystyrénového granulátu.

Tajomstvo tohto materiálu: 98% tohto materiálu tvorí vzduch, zvyšné dve percentá tvorí polystyrén, bunková štruktúra, ktorá na sebe viaže vzduch. Styropor (polystyrén) je preto extrémne ľahký, má vynikajúce izolačné schopnosti proti chladu a teplu a je odolný proti mechanickým a chemickým vplyvom. Styropor (polystyrén) je preto právom často označovaný za „perlu medzi plastmi”.

Ekologický materiál
Aj napriek tomu je izolácia budov pomocou styroporu (polystyrénu) v poslednom čase vystavená verejnej kritike. Toto „izolačné bláznovstvo“ má údajne viesť až k vzniku „háld odpadu vysokých ako Alpy“.

Faktom a nie bláznovstvom však je, že v súčasnosti po celom svete nemáme dobytok, ale práve skôr nedostatok recyklovaného materiálu zo styroporu (polystyrénu). Pretože styroporové odpady je možné recyklovať mechanicky i chemicky, vďaka čomu sú žiadanou surovinou pre mnohých recyklátorov - ako prísada do ľahkého betónu a izolačných omietok, na vytváranie pórov v tehlách, ako materiál na lavičky v parku, plotové koly alebo podrážky, ako základ pre iné plasty.

Faktom ďalej je, že styropor (polystyrén) už pri výrobe šetrí naše fosílne zdroje a okrem toho je recyklovateľný. Ide síce o ropný produkt, avšak vyžaduje mimoriadne málo tejto cennej suroviny, iba okolo dvoch percent.
Počas celkovej životnosti produktu je možné na každý liter ropy, z ktorej sa vyrába styropor na izoláciu budov, takto ušetriť až 200 litrov vykurovacieho oleja.

A nakoniec, v súčasnosti neexistuje problém s recykláciou aj z tohto dôvodu, že existujúce kontaktné tepelnoizolačné systémy zo šestdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa „zdojnásobujú“: pritom sa na exitujúcu tenkú styroporovú fasádu nasadí druhá, zvyčajne hrubšia vrstva styroporu.

Izolácia je dobrá pre životné prostredie a zdroje. Styroporové odpady je možné mechanicky a chemicky recyklovať, čo z nich robí veľmi žiadanú surovinu. A za každý liter ropy, ktorý sa použije na výrobu izolačných dosiek zo styroporu, sa ušetrí až 200 litrov  vykurovacieho oleja.

Rozprávka o plesní
Ďalší argument kritikov: Izolácia zapríčiňuje napadnutie plesňami. Ale opak je pravdou. Napadnutie plesňami vzniká predovšetkým tam, kde je nesprávna izolácia alebo na miestach, ktoré vôbec nie sú zaizolované. Izolačné materiály, ktoré sú na stenu nainštalované odborne, zvyšujú teplotu steny a tým minimalizujú riziko plesne. Najčastejšou príčinou problémov s plesňou sú však studené plochy stien a vysoká vlhkosť vzduchu v miestnosti.

Samozrejme, aj obyvatelia energeticky sanovaných budov, v ktorých boli vymenené okná, by sa mali správať rozumne, to znamená, že z času na čas treba vyvetrať. Ak bola izolácia vykonaná bezchybne a pravidelne sa vetrá, byt zostane bez plesní. 

Povera: Na rozdiel od iných tvrdení sa za tepelnou izoláciou neskrýva žiadne riziko vzniku plesní. V staršom dome s miernou zemnou vlhkosťou ju možno pomocou kontaktných tepelnoizolačných systémov odviesť cez steny. Pomocou difúzne otvorených fasádnych izolačných dosiek openreflect vlhkosť zostáva vonku, a vnútri preto nie sú žiadne plesne.

Nebezpečenstvo požiaru v rozsahu promile
V médiách sa v súčasnosti vo veľkom diskutuje o nebezpečenstve požiaru pri tepelnoizolačných systémoch. Tieto obavy možno ľahko vyvrátiť. Napríklad pri vyhodnotení dostupných údajov o požiaroch v roku 2011 v Nemecku bol podiel kontaktných tepelnoizolašných systémov na báze styroporu (polystyrénu) na všetkých registrovaných požiaroch pod jedno percento - v rozsahu promile. A vyšlo tiež najavo, že hlavnou príčinou požiarov fasád bolo podpaľovanie kontajnerov, ktoré prečnievali na fasádu. 
Pri požiarnych skúškach fasád v Rakúsku bolo okrem toho preukázané, že kontaktný tepelnoizolačný systém zo styroporu s hrúbkou 30 centimetrov odolá požiaru po dobu 30 minút. Bolo zistené, že počas tejto doby sa požiar nerozšíril na ani pod povrch fasády. Tým sú v najvyššej možnej miere splnené aj všetky bezpečnostné ciele: obyvatelia môžu sami opustiť budovu alebo môžu byť zachránení pomocou iných opatrení.

Falošný poplach: Vyhodnotenie údajov o požiaroch v roku 2011 na príklade Nemecka ukazuje, že podiel kontaktných tepelnoizolačných systémov na báze styroporu na všetkých registrovaných požiaroch bol v rozsahu promile.

Ekonomická maximá
A nakoniec sa neustále objavujú pochybnosti o tom, či je izolácia skutočne natoľko ekonomicky výhodná, ako sa predpokladá.
Odpoveď: izolácia sa v každom prípade oplatí. Internet je plný vedeckých a praktických dôkazov. Ekonomicky optimálna hrúbka izolácie je medzi 14 a 32 cm. V takomto prípade sa napríklad pri sanácii domu zo sedemdesiatych rokov dá ročne ušetriť okolo 1000 až 2000 eur na energetických nákladoch. Ak vychádzame z predpokladu, že sa nebudú účtovať investičné náklady, ktoré sú tak či tak potrebné na údržbu (tzv. nevyhnutné náklady), sanácia sa vyplatí v priemere za približne desať rokov. Nevyhnutné náklady sú napríklad sumy za lešenie a omietacie práce, ak by starú fasádu bolo tak potrebné zrenovovať. V niektorých európskych krajinách je tepelná sanácia z energeticko - politických dôvodov okrem toho podporované aj zo strany štátu.

A práve pri novostavbe môže stavebník alebo investor vďaka správnemu plánovaniu v predstrihu - podľa veľkosti objektu - ušetriť až niekoľko stotisíc eur.

Len výhody
Izolovaná fasáda vyschne päťkrát rýchlejšie ako iné fasády. A to je rovnako dôležité ako pri starých budovách, tak aj pri novostavbách. Starý dom permanentne vykazuje miernu zemnú vlhkosť, takže odvádzanie tejto vlhkosti cez steny je pre takýto dom v každom prípade výhodou. Pri novostavbách je častým problémom, že sa stavajú rýchlo, avšak vyschnutie trvá asi tri až štyri roky. K tomu sa pridáva každodenná vlhkosť. V priemernej domácnosti sa - úplne obyčajnými procesmi ako dýchanie, sprchovanie, varenie alebo tiež izbovými rastlinami - za deň uvoľní priblížne dvadsať litrov vody. Vďaka správne zaizolovanej fasáde všetka táto vlhkosť unikne von. Tým je účinne odstránené riziko tvorby plesne.

V juhoeuropských krajinách to má navyše ešte aj ďalší príjemný vedľajší účinok: Izoláciu proti letnej horúčave až do tridsať percent.

Paleta produktov najvyššej kvality
V podstate je to rovnaké ako vo všetkých oblastiach života: kvalita sa vyplatí. Ako jeden z najväčších európskych výrobcov stavebných materiálov Baumit vyvinul celý rad systémov na tepelnú izoláciu, ktoré reagujú na špeciálne potreby jednotlivých stavieb a príslušných krajín.

Systémy Baumit sú jednoducho trvanlivejšie, z bezpečnejšieho materiálu, avšak predovšetkým sú premyslenejšie, pretože Baumit ponúka úplné koncepcie a nie polotovary ako iný výrobcovia. To znamená, že všetko sa k sebe hodí, koždý komponent nadväzuje na iný. Takýto kompaktný systém sa skladá z lepidla, izolačného materiálu, základného náteru a konečného náteru. Takže peniaze vložené do Baumit sú trvalou investíciou: izolácia funguje od začiatku a má preukázateľnú trvanlivosť mnoho desaťročí.

Komponenty Baumit sú precízne zosúladené tak, aby na seba nadväzovali a sú premyslené do najmänších detailov. Výsledkom je najúčinnejšia tepelná izolácia, aká v súčasnosti existuje.

Zdroj: (Magazín Baumit 2/2013)