-
-
- Váš košík je prázdny
-
Môj účet -
Môj účet
Vnútorné omietky.
Dnes môžeme nájsť omietkové zmesi na každý typ muriva a na akýkoľvek účel. Omietkové zmesi zvyčajne používame jednotlivo, ale čoraz častejšie sa stretávame s tzv. omietkovými systémami. Každý výrobok má svoj technický list, ktorý obsahuje potrebné údaje o využití, spotrebe a podrobný postup pri nanášaní omietky. Sortiment je skutočne široký, a tak treba poznať základné typy omietok, skôr než prikročíme k výberu zmesi.
Je to jednovrstvová omietka, ktorá sa nahadzuje v hrúbke 10 až 12 mm. Ak je na komínoch, štítových múroch či pôjdoch, nemaľuje sa. Môže byť nezatretá a zatretá. Povrch zatretej omietky sa zatrie drevenou stierkou.
Nahadzuje sa ako jednovrstvová v hrúbke až 15 mm a dvojvrstvová v hrúbke až 20 mm. Do malty sa pridáva dostatočne jemný piesok, aby bolo možné povrch omietnutej plochy vyhladiť dreveným hladidlom.
Je jednou z najčastejšie používaných omietok v interiéri. Nanáša sa v dvoch vrstvách. Spodná vrstva, ktorá sa nazýva jadro, má hrúbku 15 mm a je z hrubej vápennocementovej malty (alebo z malty cementovej, ak chceme dosiahnuť väčšiu pevnosť), lícna štuková vrstva je z jemnej vápennej malty a naťahuje sa v hrúbke 3 až 5 mm drevenými alebo kovovými hladidlami na vyrovnané jadro. Na výrobu štukovej omietky sa používa veľmi jemný preosiaty piesok. Lícna vrstva sa vyhladzuje dreveným alebo plsteným hladidlom za stáleho kropenia stierkou. Do štukovej omietky možno pridať aj sadru a potom sa nahadzuje ako veľmi jemná omietka
Svojím vzhľadom patrí medzi najdokonalejšie omietky. Preto sa používa najmä na omietanie spoločenských a reprezentatívnych priestorov. Jadro má hrúbku 15 mm a povrch (štuk) 5 mm. Zložkami omietky sú vápno a sadra ako spojivo. Pri rekonštrukciách treba pred aplikáciou sadrovej omietky odstrániť starú maľbu až na základ omietky. Stenu pred natiahnutím omietky impregnujeme penetračným náterom.
Používa sa v miestnostiach so zvýšenou vlhkosťou, ale aj tam, kde je omietka vystavená väčšiemu opotrebeniu. Ide o jednovrstvovú omietku z vápennocementovej alebo cementovej malty v hrúbke 10 až 12 mm. Povrch sa zatiera dreveným hladidlom.
Nanáša sa postupne ako omietka zatretá, ale povrch sa uhladí tak, aby neboli viditeľné spoje a rôznosť farebných odtieňov.
Táto omietka sa nanáša ako dvojvrstvová a je čiastočne vodotesná, preto sa používa v práčovniach, garážach a pod. Jadro z cementovej malty má zvyčajne hrúbku 12 mm. Lícna vrstva je z veľmi jemnej cementovej malty, vyhladzuje sa oceľovým hladidlom a vypaľuje hladením za stáleho zasypávania povrchu omietky cementom a privlhčovania vodou.
Je vhodná na povrchovú úpravu monolitických a prefabrikovaných konštrukcií. Je 1 až 2 mm hrubá a nanáša sa roztieraním oceľovými stierkami alebo strojovým striekacím zariadením.
Ide o veľmi pružnú omietku, ktorá prechádza minimálnymi objemovými zmenami. Nanáša sa striekaním a roztiera oceľovými stierkami.
Realizuje sa ako:
Vnútorné tepelnoizolačné omietky sú príjemné na dotyk a slúžia na zvýšenie nedostatočného tepelného odporu muriva. Používajú sa napríklad na omietanie nevykurovaných schodísk.
Pre svoju plasticitu sa používa na zdôraznenie určitého stavebného prvku, ako je napríklad kozub alebo exponovaná stena. Uplatnenie na všetkých stenách sa neodporúča, pretože na plastickom povrchu omietky sa vo zvýšenej miere usádza prach. Štruktúrované omietky sa ošetrujú náterom alebo sa používajú farebné omietkové zmesi.
Tieto omietky sa bežne nepoužívajú. Patria sem omietky Stucco lustro, umelý mramor, umelý kameň.
Suché omietky sa vytvárajú zo sadrových dosák s výplňou, ktoré majú hrúbku 10 mm. Lepia sa špeciálnym tmelom na omietniky.
Kvalita omietky sa odvíja od kvality zhotovenia jednotlivých vrstiev omietky. Keď sa hovorí o vrstvách, najčastejšie sa stretávate s delením na tri časti: prednástrek, jadro a štuka. Plochy povrchov konštrukcie treba pred omietaním dôkladne očistiť od prachu a nečistôt. V klimaticky nepriaznivom prostredí, kde je dlhodobo sucho, musíme podklad navlhčiť.
Prednástrek vytvára podkladovú vrstvu pre jadro. Nahadzujeme ho na navlhčený podklad. Prednástreková malta musí vniknúť do škár a nerovností podkladu, musí byť dostatočne riedka, aby sa mohla nahodiť 4 až 5 mm hrubá vrstva.
Jadro sa nanáša na upravený podklad omietky a jeho kvalita do veľkej miery ovplyvňuje kvalitu omietky. Jedným nahodením vytvoríme maximálne 20 mm hrubú omietku. Jadrovou omietkou vypĺňame nerovnosti podkladu maximálne do hĺbky 50 mm. Pri väčších nerovnostiach vkladáme do jadrovej omietky kúsky tehál, aby sme dosiahli rovnomerné tvrdnutie jadrovej vrstvy, a tým zabránili jej popraskaniu. Jadro nanášame zo spodnej časti steny smerom hore.
Ak ho nanášame v niekoľkých vrstvách, povrch každej vrstvy zdrsníme a ďalšiu vrstvu nanášame až po zavädnutí predchádzajúcej. Povrch poslednej vrstvy jadra musí byť v celej ploche rovinný. Každú ďalšiu jadrovú vrstvu vytváranú z malty s prísadou sadry alebo cementu nanášame až po zatuhnutí. Nasledujúcu vrstvu vápennej malty môžeme nanášať, až keď predchádzajúca vrstva zbelie. Nanesenú jadrovú vrstvu treba zhutniť a zarovnať pred začiatkom tuhnutia. Zrnitosť kameniva pre jadrovú vrstvu je 0,3 až 1,0 mm.
Ide o konečnú, finálnu vrstvu, ktorá sa potom ďalej maľuje alebo iným spôsobom upravuje. Nanáša sa až po dostatočnom stuhnutí a spevnení jadrovej vrstvy. Mala by mať rovnomernú hrúbku 3 až 4 mm v celej ploche. Po nahodení sa ihneď vyhladzuje oceľovým alebo dreveným hladidlom a po zavädnutí sa otiera plsťou. Konečná hrúbka štukovej vrstvy omietky je 2 až 2,5 mm.
Omietky vytvárajú na konštrukcii súvislú vrstvu v hrúbke 10 až 30 mm. Aby sme dosiahli kvalitný výsledok, odporúča sa používať certifikované materiály, ktoré prešli autorizovanou skúšobňou a používať ich iba na konštrukcie, pre ktoré sú určené. Okrem toho musíme dodržať technologický postup stanovený výrobcom zvoleného typu omietky alebo celého systému. Podklad musí byť čo najrovnejší, preto dierky a priehlbne vyplníme maltou. Veľké nerovnosti začistíme a necháme zatvrdnúť minimálne päť dní. Ak z muriva vystupuje iný materiál, ako napr. oceľ, betón, drevo či polystyrén, musíme ho prekryť drôtenou alebo sklotextilnou sieťovinou tak, aby presahovala aspoň 10 cm cez tehlový podklad.
Cena závisí nielen od štvorcových metrov, ale aj od prácnosti jednotlivých detailov. Ak chceme zistiť aspoň približné náklady, spočítame štvorcové metre omietaných plôch, pričom stropy počítame osobitne. Do celkovej ceny sa započítava vyššia prácnosť pri omietaní hrán, rohov, kútov a stropov. Rovnosť podkladu takisto hrá svoju úlohu – ak podklad nie je rovný, cena omietky bude vyššia. ďalším faktorom, ktorý výšku rozpočtu ovplyvňuje, je nevyhnutnosť použiť pomocné lešenie. Nesmieme zabudnúť ani na rohové líšty a armovacie sklenené textílie.
Rýchlosť dnešnej doby sa isto nevyhýba ani omietkam a celému procesu omietania, aj tak sa však nevypláca nič unáhliť. Nasledujúce komplikácie nás totiž budú stáť viac času a peňazí než dodržanie technologického postupu.
