Liečenie zavlhnutého muriva

  • 26.01.2014

      Problém vlhkého muriva trápi stavebníctvo, predovšetkým oblasť rekonštrukcií stavieb, dlhé roky. Vlhké murivo totiž neznamená len estetický problém, voda v murive spôsobuje oveľa viac a oveľa závažných problémov, ako len vlhkostné mapy  na omietkach. 
     Vlhkosť muriva často spôsobuje absencia  alebo poškodenie hydroizolácie, kolísanie hladiny podzemných vôd alebo poruchy sanitárnych systémov. V murive sa šíri difúziou vodných pár, kapilárnym vzlínaním, absorpčnými a inými podobnými procesmi. Voda v murive premiestňuje soli, ktoré vplyvom kryštalizačných a hydratačných zmien spôsobujú deštrukciu omietky a výrazne zhoršuje jeho tepelnoizolačné vlastnosti.

 

 

 

Navlhnuté murivo, výkvet kryštalických solí, poškodené fasády, toto všetko je sprievodným znakom prítomnosti vody v murive.

 

 

 

 Prítomnosť vlhkosti v murive v podobe odpadávajúcej omietky, húb, plesne, soľných výkvetov nie je len hygienicko - estetický problém, ale aj stavebno - technický.

 

 

Odhalenie príčin

    Sanácia zavlhnutého muriva si vyžaduje dôkladnu pozornosť. Pri nedostatočnom prieskume a potom nevhodne zvolenom postupe sanácie môžeme dosiahnuť opak toho, čo sme chceli. Stav objektu sa namiesto očakávaného zlepšenia môže zhoršiť.Problémy najčastejšie spôsobuje podpovrchová voda, ktorá do muriva preniká z okolitej zeminy v dôsledku chýbajúcej alebo nefunkčnej hydroizolácie. Kapilárnou vzlínavosťou voda vystupuje spod základov do nadzemných častí muriva, pričom nesie rozpustné soli a minerály. Voda sa z muriva odparuje a na povrchu omietky ostávajú soli a minerály, ktoré vplyvom kryštalizačných a hydratačných zmien spôsobujú deštrukciu omietky.

 

Začiatkom je prieskum

     Predpokladom úspešnej sanácie objektu je posúdenie súčasneho stavu budovy spojené s obhliadkou. Dôležitý je odber a laboratórna analýza vzoriek z poškodených častí muriva. Ak existuje pôvodná výkresová dokumentácia,môže pomôcť pri umiestnení sond, aj pri porovnaní s reálnym stavom konštrukcie. Podľa výsledkov laboratórnej analýzy sa určuje výber vhodných sanačných postupov.

 

Sanačné postupy

     Hlavným cieľom sanácie je zabrániť vzlínaniu vlhkosti do nadzemných častí muriva. Nato existujú viaceré základné sanačné postupy - podrezanie muriva, injektáž muriva, elektroosmóza, magnetická kinéza a podobne. Až po odstránení základných príčin vlhnutia muriva, možno realizovať doplnkové sanačné postupy, zamerané na odvetrávanie zostatkovej vlhkosti v murive. Ide o systémy, využívajúce špecifické vlastnosti sanačných omietkových zmesí a vzduchovoizolačné systémy.

 

Sanačné omietkové systémy

     Sú to špeciálne omietky, určené na aplikáciu na vlhký a soľami poškodený podklad. Musia mať veľmi nízky difúzny odpor, umožňujúci vysokú priepustnosť vodných pár. Musia obsahovať veľké množstvo pórov, ktoré umožňujú prijímať a uskladňovať škodlivé soli, mať nízku kapilárnu nasiakavosť, ktorá zabráni vode preniknúť kapilárami v omietke až na povrch a zároveň môže mať nízky súčiniteľ tepelnej vodivosti, ktorý zvyšuje tepelnoizolačný efekt omietky. Sanačné omietky presúvajú odparovaciu zónu do jadra omietky, takže nevznikajú výkvety solí na povrchu a následná deštrukcia omietky. Sanačné omietky predstavujú praktické a hospodárne riešenie problémov vlhkého a soľami poškodeného muriva. Ich životnosť je niekoľkokrát vyššia ako v prípade obyčajných omietok.

 

 

(Zdroj: Stavebníctvo a bývanie 11/2013)